Toto je ďalšia otázka, ktorá zaujíma nejedného z vás. Klientom sa denne zdá úbytok ich váhy primalý, „Ide to pomaly dole“, počúvame často. Ako teda na to?
Toto je ďalšia otázka, ktorá zaujíma nejedného z vás. Klientom sa denne zdá úbytok ich váhy primalý, „Ide to pomaly dole“, počúvame často. Ako teda na to?
Koľkokrát ste to už počuli – nejedz po 17:00 a schudneš. Možno sa aj úvodom zdá, že to funguje, avšak, čo ak len zdanie klame?
Predpokladom tejto „úspešnej“ metódy je, ako pri všetkých obmedzujúcich diétach, že proste budete jesť menej kalórií a teda schudnete. Nie je to o tom zázračnom čase, nejakej magickej hodine, ktorá zabezpečí, že ak nevložíte nič do úst neskôr, tak vám pôjde chudnutie ako po masle. Dôvodom je zase a zase iba kalorický deficit. Pretože ak sa udržíte a nezjete dokedy pôjdete spať to, čo bežne, možno ušetríte aj niekoľko sto kalórií. Ak sa udržíte…
Lenže čo ak idete spať okolo pol noci a teda počet hodín od posledného jedla je priam nekonečný? Pretože 6-7-8-9 hodín je teda dosť. A ďalších 9-8-7-6 hodín následne na to budete spať. No takže vaše telo pokojne môže hladovať aj 15 hodín. Možno si poviete, no a čo? Veď aj intermittent fasting je moderný a ešte nikomu neublížil.
My si to nemyslíme. Z nášho pohľadu to vôbec nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Podľa nás je to pre telo nevýhodné. Kým sa telo dostane k ďalšej energii, v podstate hladuje. Sú to také mikro jojo efekty (takto sme si to nazvali pre lepšie pochopenie), kedy to telo trpí rovnako ako pri diéte a následne panicky ukladá, čo môže. Keď ešte k tomu všetkému neraňajkujete a vaše prvé jedlo nasledujúceho dňa je obed, telo je príliš dlho v energetickom deficite. Možno si však myslíte, že to telo má tukové zásoby, tak nech využije tie. Nuž, ale nevyužije. Prečo? Lebo, čo ak nabudúce budete hladovať ešte viac. Takže v konečnom dôsledku je telo v snahe zachrániť vás a ustáť vaše správanie sa k nemu, schopné tukové zásoby ponechávať, zväčšovať ich a svalovú hmotu používať ako energiu. Proces novotvorby glukózy z necukrových substrátov, napr. aminokyselín, sa volá glukoneogenéza. Jej významom pre naše telo je udržať hladinu glykémie v norme (glukóza je nevyhnutná napríklad pre mozog) počas hladovania, keď sú už zásoby glykogénu vyčerpané. Tento proces prebieha napríklad v pečeni, či obličkách. Tento proces má na svedomí, že som napríklad pri pokuse o ketogénne stravovanie nabrala tuk a stratila svalstvo napriek usilovnému dennému cvičeniu a prísnemu stravovaciemu plánu bez sacharidov a viac-menej s hladovaním.
Navyše, ak večeriate o 17:00 – nedaj Bože iba zeleninu, je dosť možné, že cestou z predspánkovej toalety na vás skočia a napadnú vás arašidy ležiace v miske na stole, alebo vás vábivým svetlom hypnoticky zláka tá veľká chladiaca skriňa v rohu v kuchyni. No a ak máte ešte v špajzke schované zásoby čokolády, koniec s vami. Zrejme sa to zasa raz nepodarilo: večerať o 17:00.
Mäso ako nevyhnutná súčasť stravovania je v posledných rokoch živo diskutovanou témou sprevádzanou ako racionálnymi argumentmi, tak vypätými emóciami.
Ruku hore, kto miluje leto! Je to skvelý čas, kedy oddychujeme a máme viac priestoru pre seba a svojich blízkych. Ako ho prežiť bez obáv?
Zvyšovanie hmotnosti nie je spojené iba so stravou, ktorú konzumujete alebo koľko cvičíte, ale tiež môže byť ovplyvnené vašimi hormónmi a naopak.
Možno sa stravujete zdravo, ale nevidíte žiadne pozitívne výsledky týkajúce sa chudnutia. Prečo by ste sa mali alkoholu vzdať pokiaľ chcete schudnúť?
Wimbledon, Majstrovstvá Európy vo futbale, finále Stanley Cup a NBA, či najsledovanejšie cyklistické preteky Tour de France – to sú najočakávanejšie športové udalosti tohto roka v júni.
Keby ste sa rozhodovali schudnúť, akú cestu si vyberiete? Cestu diét, športu alebo vyváženej stravy? Rýchle diéty síce prinášajú rýchle výsledky, no telu skôr uškodia, ako pomôžu.
Určite ste už počuli, že ryby patria medzi jednu z najzdravších potravín. Pravidelnou konzumáciou rýb raz alebo dvakrát týždenne, si môžete zlepšiť svoje stravovacie návyky, ktoré sú dôležité pri udržaní vášho zdravia a kvalitného života.
Motívy, prečo začať športovať, sú rôzne. Väčšina ľudí začne športovať aby schudli a lepšie vyzerali. Už menej ľudí zaraďuje do svojho života šport preto, že chcú mať dobrú kondíciu a lepšie sa cítiť, byť zdravý.